Hvozdnica

Priame údaje o Hvozdnici a o vlastníckych pomeroch po roku 1250 chýbajú, z neskorších listín však možno usudzovať', že majetok zmenil vlastníkov. Od polovice 14. storočia Hvozdnica trvale patrila k považskobystrickému hradnému panstvu. Hrad je písomne doložený z roku 1316, pravda, isto jestvoval už pred týmto dátumom. Hrad ako kráľovský či šľachtický majetok musel mat' hospodárske zázemie, ktoré tvorili výrobné strediská najmä poľnohospodárskeho charakteru. Príslušnosť' Hvozdnice k bystrickému panstvu sa písomne po prvý raz spomína roku 1383.
O ďalších osudoch dediny dlho nemáme správ. Keď sa stala majetkom bystrického panstva, prešla niekedy v 14. storočí na žilinské právo. Jeho podstatou bolo dedičné richtárstvo (soltýs, skultét, fojt, advokát) a dedičná držba pôdy lokátorom a všetkými obyvateľmi dediny. Feudáli na severozápadnom Slovensku sa zaslúžili o stredovekú kolonizáciu. Bola zákonitým prejavom rozvíjajúceho sa feudálneho, spoločenského poriadku. Prejavil sa aj rastúci hlad po pôde a obyvateľstvo sa vrhlo na zvyšné plochy málo kultivovanej alebo nekultivovanej pôdy. Väčšinou sa na osídľovaní zúčastňovalo domáce obyvateľstvo. Na žilinskom práve boli doosídlené viaceré staršie dediny v okolí Bytče. Podrobný proces prechodu na modifikované žilinské právo vo Hvozdnici nepoznáme a nezachovala sa ani škultétska listina alebo zmluva, ktorá by ho upravovala. Je možné aj to, že dedina bola doosídlená na základe ústnej dohody medzi zemepánom, škultétom a osadníkmi. Škultétska rodina, ktorá so spoločníkmi doosídlila Hvozdnicu v 14. storocí, pri jala priezvisko odvodené od názvu dediny.
Práva a povinnosti škultétov boli na celom severozápadnom Slovensku v podstate rovnaké. Medzi výsady škultétov patrilo právo zriadiť' mlyn, jatku, kováčsku a obuvnícku dielnu, ako aj pekáreň. Niektorá z prevádzok isto fungovala aj vo Hvozdnici. K škultécii patril i slobodný, od daní oslobodený lán. Musel to byt' taký kus zeme, ktorý zabezpečoval výživu pre celú rodinu. Najvýznamnejšou, i ked' dočasnou slobodou v doosídlenej obci, bolo oslobodenie od tiarch na niekoľko rokov. Doosídlená Hvozdnica a pôda zostali vo vlastníctve považskobystrického panstva, ktoré za jej užívanie po uplynutí stanovenej lehoty inkasovalo feudálnu rentu. Koncom 14. storočia bol majiteľom hradu a priľahlého panstva Sudivoj z Ostrorohu, haličský palatín. Aj jeho zásluhou sa dcéra uhorského kráľa Ľudovíta Hedviga roku 1383 vydala a stala sa poľskou kráľovnou. Práve v tomto roku sa Hvozdnica po prvý raz spomína ako majetok považskobystrického panstva.