Hvozdnica

Na začiatku 16. storočia zachvátila Uhorsko veľká spoločenská a ekonomická kríza, ktorá napokon prerástla do mohutnej vlny cirkevno-náboženskej reformácie. Verböczi v povestnom zákonníku presadil viacero zákonov proti poddanému ľudu, čo sa odrazilo tiež v dedinách na považskobystrickom panstve.
Pred rokom 1525, azda ešte na začiatku 16. storočia, život v Hvozdnici riadil škultét Peter. Jeho syn Krištof potvrdil 11. októbra 1525 pred Turčianskym konventom, že predal za 150 zlatých Michalovi Podmanickému a jeho synom Jánovi, Rafelovi, Burianovi a Ladislavovi majetky prislúchajúce k škultécii v Hvozdnici. Podstatu majetkov tvorila kúria s poddaným Jánom a píla. Škultétska rodina možno získala zemianstvo, jej príbytok je označený ako kúria. Škultét Krištof mal brata Mikuláša a synov Juraja, Ladislava, Mikuláša, Jána a Leonarda, ktorí žili v dedine.
Súpisy majetkov Podmanickovcov a daňové konskripcie Trenčianskej stolice od roku 1540 poukazujú na to, že zaľudnenosť na bystrickom panstve postupne vzrastala, i keď výkyvy tu boli. V Hvozdnici sú v daňovom súpise z roku 1540 podchytené dve porty, t. j. daňové jednotky. Jednu portu tvorili v tomto období štyri sedliacke hospodár¬stva, alebo niekoľko želiarskych gazdovstiev. Na porovnanie možno uviesť, že v susednom Štiavniku zdanili tri porty.
Daňový súpis z roku 1546 je trochu podrobnejší. Počet port v Hvozdnici oproti predchádzajúcim rokom klesol. Zostala jedna celá a jedna polovičná porta, možno v dôsledku bojov alebo živelnej pohromy. V Štiavniku roku 1545 vyhorelo niekoľko sedliackych usadlostí. Táto konskripcia vykazuje v Hvozdnici jednu opustenú usadlosť a vyslovene sa v nej hovorí o chudobných obyvateľoch. Na druhej strane však v dedine žili aj slobodní sedliaci (libertini), ktorí sa do určitej miery vymanili z feudálnej závislosti. Evidované sú tri takéto rodiny.
O Hvozdnici máme skúpe údaje aj v dikálnom súpise Trenčianskej stolice z 24. júna 1549. Počet port sa nezmenil, zostali dve, ale pribudol panský želiar a najmä majer, o ktorom neboli v predchádzajúcich rokoch správy.
Ďalší súpis majetkov Podmanickovcov sa hlási do 12. augusta 1550. Pri súpise majetkov Podmanickovcov v Trenčianskej stolici a pri popise bystrického majetku okolo 24. apríla 1552 sa uvádza, že v Hvozdnici boli pôvodne dve porty. Richtár však pod prísahou potvrdil, že roku 1552 zostala iba jedna.
Posledný portálny súpis v Trenčianskej stolici pred vymretím Podmanickovcov sa uskutočnil okolo 29. septembra 1555. Je pozoruhodný tým, že uvádza polovičné a štvrtinové sedliacke hospodárstva ako aj celkový počet port, ktorých bolo v dedine už sedem. Zaľudnenosť vzrástla. Súpis spomína richtára, päť panských želiarov a dva opustené domy.
Začiatkom druhej polovice 16. storočia Hvozd¬nica patrila medzi stredne veľké dediny na Bytčiansku. Podľa urbára z roku 1559 v dedine bolo desať sedliackych usadlostí, na ktorých hospodárili Adam Redely, Ján Mikloš (Myklos), Matej Hrebný, Mikuláš Holček, Križan (Krysan), Matej Lietavský (Lethawsky), Ladislav Skotný (Skothny), Mikuláš Matúš (Matthws), Matej Novosad (Nowozad) a Ján Nižný (Nysny). Škultét, ktorý býva v urbároch uvedený zvyčajne na prvom mieste, nie je vôbec zaznačený. Urbár z roku 1559 registruje všetky základné druhy feudálnej renty. V rámci urbárskych povinností Hvozdničania odvádzali zemepánovi peňažné dávky. Každá sedliacka usadlosť bola zaťažená poplatkom 65 denárov, ktorý sa vyberal na dve splátky, a to na Juraja a na Michala.
Podstatou naturálnych dávok bolo odovzdávame rozličných druhov obilnín. Každý sedliak dával zemepánovi pol lukna pšenice, jačmeňa a ovsa. Lukno malo v tých časoch obsah asi 106 litrov. Na Popolcovú stredu poskytovali spoločne jeden korec hrachu (asi 25 1) a korec konopného semena. Urbár takto podáva obraz o pestovaní jednotlivých druhov poľnohospodárskych plodín v hvozdnickom chotári v polovici 16. storočia. Samozrejme, dorábali sa tiež iné plodiny, ktoré neboli predmetom naturálnych dávok.
Hvozdnickí sedliaci okolo Veľkej noci zásobovali panstvo vajcami v počte 60 kusov. Boli povinní odovzdať štyri kusy kravského syra. Na Michala zemepán bral jednu kravu a na Božie narodenie vykŕmenú ošípanú.
Sedliaci z Hvozdnice vykonávali všetky druhy poľnohospodárskych prác na panskej pôde. Orali, siali, žali obilie, kosili lúky a odvážali senoKaždý hvozdnický sedliak dvakrát ročne chystal dva vozy dreva a bol povinný ich doviezť najčastejšie k bystrickému hradu. Okrem toho odovzdával zemepánovi ročne 10 trámov. Drevo musel vyrúbať, spracovať a dopraviť k brehom Váhu. Z urbára sa zračí, že niektorí sedliaci si privyrábali stínaním a spracovaním dreva. V takomto prípade museli dať zemepánovi až 400 kusov otesaného alebo stavebného dreva. Bola to neobyčajne vysoká dávka.
Istou ekonomickou silou v Hvozdnici boli želiari s domom. Niektorí okrem poľnohospodárskej činnosti sa mohli venovať doplnkovému zamestnaniu. V roku 1559 tu býval Ján Novosad, Juraj Križan, Ladislav Novosad, Peter Švec (Swecz) a Ján Lomoš. O ich zaviazanostiach sa v urbári nič nehovorí. Na konci urbára sú uvedení podželiari (inquilini domos non habentes), ktorí nemali ani vlastný príbytok. Zvyčajne žili v prenájme u sedliakov. Boli to vlastne bezzemkovia. V dedine bývali štyri takéto rodiny. Na ich čele stáli Ladislav Lietavský, Michal Matúš, Martin Novosad a Martin Križan. V druhej polovici 16. storočia bystrický majetok prešiel do rúk Balašovcov.
Koncom 16. storočia Hvozdnica patrila medzi stredne veľké obce. V roku 1598 tu bolo zdanených 20 domov.