Hvozdnica

Obraz o tom aké kultúry a národy žili v našej oblasti sa úsvite dejín, si môžeme utvoriť z dosiaľ známych archeologických nálezov z našej doliny alebo blízkeho okolia. V treťom tisícročí v mladšej dobe kamennej (neolit) sa v našom okolí objavujú prví roľníci tzv. lengyelskej kultúry stopy po osídlení sa našli v Kotešovej a Púchove. K intenzívnejšiemu osídleniu však došlo až ku koncu strednej doby bronzovej okolo roku 1400 pred n.l. ľudom tzv. lužickej kultúry. Neďaleko hvozdnického chotára sa z tohto obdobia objavilo pohrebisko. Približne z 1. stor. pred n.l. nachádzame priame doklady o osídlení i našej doliny. Najznámejšia je lokalita Kulíškov kopec v katastri obce Hvozdnica. Okrem úlomkov z veľkých hlinených nádob – zásobníc našli sa torzá z menších ručne zhotovených nádob, ale i jemná keramika zhotovená na hrnčiarskom kruhu, čo svedčí o keltskom vplyve. Amforovitá nádoba a niekoľko úlomkov keramiky z tejto lokality sa nachádzajú v Považskom múzeu v Budatíne. V období sťahovania národov cez naše územie prešli mnohé kmene, najmä germánskeho pôvodu. V tomto období sa k nám dostávajú naši predkovia – Slovania. V priebehu 8. a 9. Stor. V strednej dobe hradišnej sa na strednom Považí vyskytujú už viaceré slovanské osady. I keď nemáme priame archeologické nálezy, môžeme predpokladať, že približne v tejto dobe vznikla i osada pri ústí štiavnickej doliny na terase neďaleko Váhu, na čo poukazuje i názov osady, ktorý sa zachoval do súčasnosti – „Starovec“ (Stará Ves). Môžeme teda vysloviť domienku, že táto osada bola pravdepodobne základnou sídelnou jednotkou samotnej obce Hvozdnica